Dejiny informatiky a kybernetika

Kniha s týmto názvom od Friedricha Naumanna vyšla v minulom roku vo vydavateľstve Academia. Zachycuje vývoj informatiky od čísel, počítadiel, konceptu počítača Babbagea cez analógové a číslicové počítače, vývoj hardvéru a softvéru až po internet.

Je to užitočná kniha najmä pre najmladšiu generáciu, aj na pedagogické účely. Pre ľudí z oblasti kybernetiky a teórie regulácie je zvlášť zaujímavý fakt, že sa v knihe skoro vôbec nespomínajú ľudia z oblasti teórie riadenia dynamických systémov, podobne sa len okrajovo spomína N. Wiener. Spomínam to preto, že najmä na prelome 40. a 50. rokov minulého storočia neexistovala žiadna informatika a počítače boli súčasťou kybernetiky.

Tým nechcem kritizovať autora; skôr chcem poukázať na fakt, že podobné dejiny by mohli byť napísané o kybernetike a o teórii regulácie, ktorá je v celom svojom vývoji zviazaná s informatikou pupočnou šnúrou. Žiaľ, aspoň ja som sa nestretol s takýmto pokusom. Pritom dejiny kybernetiky, ale aj dejiny teórie regulácie aj na Slovensku, sú veľmi bohaté. Dôležité je, aj prostredníctvom histórie, presnejšie určiť vzájomné súvislosti, informatiky, kybernetiky, umelej inteligencie a teórie regulácie zvlášť, aj z metodologického pohľadu.

Autor tohto stĺpčeka sa o to pokúsil vo viacerých príspevkoch na stretnutí katedier, prípadne na konferenciách. Študijný odbor kybernetika je dnes súčasťou skupiny odborov informatické vedy a informačné technológie.  Kybernetika ako veda o riadení zložitých systémov jednoznačne patrí do uvedenej oblasti. (N. Wiener píše: „Teória riadenia v technike, či už ide o riadenie človeka, živočícha alebo ide o mechanické riadenie, je teda súčasťou teórie informácie.“).

Procesy riadenia sú spojené s informačnými technológiami ako neoddeliteľná organická súčasť. Tomu zodpovedá aj náročný teoretický základ týchto odborov. Teória regulácie dynamických sústav preto nemôže byť dnes jediným základným teoretickým predmetom odboru kybernetika. Veľmi dôležité je vrátiť sa k informačným základom regulácie, najmä z pohľadu W. R. Asbyho.  Nemenej dôležitý je však aj aktívny prístup k novým informačným technológiám.

Príkladom sú multiagentové sieťové riadiace systémy a webové aplikácie v riadení, ktoré pred 15 rokmi nikto nepoznal. V súčasnosti sú šlágrom rôzne sociálne siete a kolektívne vznikajúce aplikácie, napríklad Wikipedia. Možno aj tie by mohli byť podnetom pre teóriu riadenia. No o tom snáď nabudúce.