Informačná spoločnosť: ako terciárna sféra po priemysle a poľnohospodárstve

Európska únia vo svojich programových dokumentoch za základné dôvody zaostávania za USA a Japonskom považuje vysokú nezamestnanosť a nižšiu produktivitu práce. Za hlavné prostriedky prekonania týchto problémov pokladá rozvoj informačných a telekomunikačných technológií, malého a stredného podnikania a biotechnológií.

Problémy Slovenska vo vzťahu k EÚ sú veľmi podobné, avšak zbrane nášho rozvoja majú iný kaliber. Základným prostriedkom nie je informatizácia, ale nová industrializácia, hoci tá prebehla v dostatočnej miere pred 50 rokmi. Väčšina skromných prostriedkov sa vrhá do stavby nových tunelov, diaľnic, utešene sa rozvíja montážny priemysel, prioritou vlády je energetika.

Slovensko je v rýchlom internete naďalej na chvoste EÚ s penetráciou na úrovni 8,8 %. Vyplýva to z 13. správy Európskej komisie (EK) o pokroku v oblasti jednotného trhu s telekomunikáciami, podľa ktorej sa uvádza, že priemer krajín EÚ v penetrácii rýchleho internetu je 20 %. Žiaľ, pretrváva myslenie ako v ére dymiacich komínov; informatika sa považuje za akúsi terciárnu sféru po priemysle a poľnohospodárstve. Samozrejme, že nik nie je proti stavbe tunelov, no na prvom mieste sú dnes všade na svete informačné technológie. Veď žijeme vo svete, ktorý sa zásluhou informačných a komunikačných technológií porovnáva s umelým supermozgom.

Dnes je dominujúcou paradigmou vo vede paradigma informatiky. Prekvapuje nedocenenie vedy a vzdelávania vo všeobecnosti a v oblasti informatiky obzvlášť. Neuveriteľná produktivita práce sa dosahuje predovšetkým využitím neustále a v rýchlom tempe sa inovujúcich informačných a telekomunikačných technológií a umožňuje väčšine ľudí pracovať vo sfére služieb. Neznalosť postmodernistických trendov, do ktorých môžeme zahrnúť aj vytvárajúcu sa informačnú spoločnosť, fantastické množstvo a pluralitu informácií, názorov, prístupov, algoritmov a metód, zvládnutie každodenných praktík využívania informačno-komunikačných technológií nielen pre svoju odbornú činnosť, ale aj ako prostriedok občianskej angažovanosti – to všetko sú dnes bariéry ešte napoly vidieckej slovenskej spoločnosti.

Zlyhanie Slovenska v neschopnosti vytvoriť novú kyberokratickú spoločnosť je zlyhaním všetkých vlád, ale do značnej miery aj zlyhaním inteligencie.  Rozhodujúce slovo však musí mať vláda, vypracovaním národného programu informatizácie s príslušným finančným zabezpečením ako absolútne prvotný cieľ ďalšieho rozvoja.