Kybernetika a ekonómia

Čo hovorí o riadení zložitých systémov kybernetika? Už klasici kybernetiky Asby a Beer sformulovali dva veľmi dôležité princípy riadenia veľmi zložitých systémov.

Prvý, princíp nevyhnutnej variety hovorí, veľmi jednoducho povedané, že len zložitosť môže zvládnuť zložitosť. Tento princíp sa nazýva aj princíp adekvátnosti systému a regulátora. Uvedený zákon sa dá sformulovať aj matematicky a dá sa dokázať. Metodologicky z neho vyplýva dôležitý dôsledok: zložité systémy nemožno riadiť jednoducho. Z tohto princípu tiež vyplýva, že ideálny regulátor (vzhľadom na poruchy) je takzvaný kompenzačný, v otvorenom obvode.

To však vyžaduje izomorfný (presný) model systému. Reálne však máme len homomorfný (jednoduchší) model, a preto musíme použiť spätnú väzbu.  Riadenie zložitých systémov je vždy kombinované. Má zložku cieľovú, programovú (vyjadrením je plán), kompenzačnú (vyžadujúcu si izomorfný model) a zložku so spätnou väzbou. Druhý, princíp vonkajšieho doplnenia, odvodil Beer z Goedelových teorém. V systéme riadenia a rozhodovania môžu vzniknúť stavy, ktoré sú na danej úrovni „nerozhodnuteľné“ (napríklad štrukturálne zmeny dynamického systému vyžadujú okrem spätnej väzby od výstupu doplnkovú spätnú väzbu od odchýlky výstupov etalónového modelu a výstupu reálnej sústavy).

Túto druhú väzbu môžeme chápať ako nadradenú a ako „vonkajšie doplnenie“ do regulátora, a teda ako vyššiu úroveň riadenia. Tento princíp je základom hierarchických systémov. O akú zložitosť ide v ekonomických systémoch? Je to zložitosť ohromujúca, no konečná. Lietadlo má asi 100-tisíc súčiastok, kód informačného a radiaceho systému takéhoto stroja má asi 20 miliónov riadkov textu. Mozog má desiatky miliárd neurónov a oveľa väčší počet prepojení. Len zložitosť môže zvládnuť zložitosť ekonomiky. Inak sa svet bude zmietať v neustálych evolučných krízach a bude len reagovať na situáciu. Riadenie so spätnou väzbou je vynikajúce pre technické systémy, kde sú časové konštanty systému relatívne krátke.  Pri riadení spoločensko-ekonomických systémov ide o mesiace a roky.

V tomto prípade je riadenie len so spätnou väzbou neúčinné, pretože nemožno riadiť systém v reálnom čase. To je hlavný dôvod, prečo musíme v ekonómii vytvoriť zložité modely ekonomickej reality, napríklad na úrovni ľudského genómu v biológii. Teda nie zábavky s dilemou banditov, ale skutočný model ekonomiky s miliónmi premenných. Vytvorenie zložitých modelov a ich použitie na riadenie ekonomiky je krok k premene ekonómie na exaktnú vedu. A to bude prínos kybernetiky.