Summa technologiae

V roku 1964 vyšla knižka známeho spisovateľa Staniawa Lema Summa technologiae, ktorá je aj dnes aktuálna. Lem, známy najmä ako spisovateľ vedecko-fantastických príbehov, bol aj prenikavý kybernetik a filozof.

Už pred vyše 40 rokmi vypracoval koncept virtuálnej reality; nazval ju fantomatika. V kapitole o intelektronike predpovedá dnešnú informačnú spoločnosť s prvkami umelej inteligencie. Dnešné krízy predpovedal neskutočne presne. Jeho analýzy vychádzajú z kybernetiky ako vedy o riadení neobyčajne zložitých systémov.

Je to veda, ktorej predmetom je vypracovať algoritmy riadenia dynamiky a stavov zložitých systémov, teda regulovať reálne systémy napriek ich zložitosti s aplikáciou na riadenie spoločnosti. Aké východiská poskytuje kybernetika na riešenie problémov bližšej i vzdialenejšej budúcnosti? Môže poskytnúť metodologické východiská a z nich vyplývajúce trendy vývoja.  Výsledky globálneho modelovania ukazujú na nemožnosť neustáleho ortoevolučného rozvoja. Teoreticky však možno predpokladať i netechnologickú cestu vývoja. Môže to byť plánovitá autoevolúcia podľa vzoru biologickej evolúcie, ktorá išla cestou prispôsobovania sa prostrediu.

Pokiaľ ide o technologickú fázu civilizácie, S. Lem ju považuje za prechodnú a predpokladá, že bude pod tlakom celého radu kríz (informačnej, organizačnej, ekologickej) vystriedaná kvalitatívne novou formou vývoja.  Jedným zo základných princípov existencie činnosti zložitých systémov je ich riaditeľnosť. Zatiaľ však nevieme, či existuje nejaká hranica zložitosti štruktúry systému. Nie je vylúčené, že prekročenie určitého prahu počtu prvkov a ich vzájomných väzieb nepovedie k strate riaditeľnosti a k dezintegrácii systému. Vo vzťahu k budúcnosti sú bežné problémy hierarchicky na oveľa nižšom stupni ako problémy zachovania existencie civilizácie, jej kultúry či zachovania kontinuity vývoja. S. Lem poznamenáva, že rozvoj civilizácie nevedie automaticky k rastu všetkých individuálnych slobôd. Naopak rozvoj môže byť sprevádzaný zavedením nových „zákazov“.

Vynára sa tu zaujímavá otázka; ak vedecká analýza ukáže nemožnosť riadiť zložitý systém, lebo sa vyjasní, že riadenie takéhoto systému možno zabezpečiť len za cenu „nivelizácie“ príslušníkov spoločnosti, nebude to veľká cena za slobodu scientisticko-technologickej cesty vývoja? No ktože už dnes číta S. Lema, S. Beera, Ashbyho, von Neumanna, Wienera, keď tu máme plejádu nositeľov tzv. Nobelových cien z Chicaga.