Teória riadenia a kríza
Ekonomické systémy sú systémy s tokmi tovarov, energie a informácií, čo nevylučuje ich modelovanie ako fyzikálne systémy. Problémom je dosiahnutie stability, pretože ekonomika je tzv. otvorený a samoregulačný systém. Rovnovážne stavy v takýchto systémoch ovplyvňujú značné fluktuácie, ktoré často nevieme modelovať. Predpokladáme, že tieto systémy sú predikovateľné a vieme ich regulovať.
Dominantnou črtou modelov trhu je ich zložitosť. Pritom mnohé modely trhu sú veľmi jednoduché, napr. dvaja účastníci trhu a dva tovary. Výsledky modelovania sa potom nekriticky aplikujú na systémy miliónov účastníkov a tisícok tovarov. No to je základná metodologická chyba, lebo práve zložitosť je tou vlastnosťou, ktorú takto obchádzame. Typickou črtou zložitosti je heterogenita; účastníci majú rozdielnu a nekompletnú informáciu a navzájom interagujú. Takéto systémy sú dnes v kybernetike známe ako komplexné adaptívne systémy.
Ekonomické systémy môžeme modelovať ako siete (internet), aj keď v poslednom období sa uvažuje, ako práve tento prispel k efektívnosti regulácie trhu. Teória sieťových systémov riadenia je dnes už dobre rozvinutá. Ekonómovia majú teda objektívne veľmi zložitú situáciu. Musia navrhnúť také regulátory, ktoré musia byť také zložité ako trh. To vyžaduje urobiť značné pokroky nielen v samotnej ekonómii, ale aj v metodológii aplikácie prírodných vied na ekonomickú oblasť. Situácia je značne komplikovaná tým, že čisto ekonomické systémy neexistujú izolované.
Vždy sú prepojené s činnosťou ľudí, čo je problém dnešného manažmentu. A práve v oddelení ekonomických systémov od politiky je v budúcnosti, zdá sa, možná cesta zvládnutia zložitosti sociálno-ekonomických systémov. Ekonómiu čaká ešte dlhá cesta, aby sa z nej stala exaktná veda ako fyzika alebo teória automatického riadenia. Možno by mohlo pomôcť hlbšie prepracovanie operačného výskumu ako zatiaľ jedinej bázy v zmysle exaktnej vedy či vypracovanie dynamických modelov v stavovom priestore vysokých rádov.
Nová teória riadenia ekonomiky založená na kybernetike nahradí „šamanskú“ vedu, ktorá funguje tak, že na základe niekoľkých ukazovateľov (HDP, Dow-Jonesov index, inflácia, úrokové miery, percento nezamestnanosti, bilancia zahraničného obchodu ap.) sa vlády, centrálne banky, MMF ap. snažia generovať akčné zásahy do systému, ktorého dynamiku skoro nepoznajú, a celé riadenie je len metódou pokusov a omylov. Aj tieto úvahy viedli k vytvoreniu št. odboru hospodárska informatika na našej katedre.
