Výskum a kvalita univerzít

Základným poslaním univerzity je okrem poskytovania vzdelania v študijných programoch vo všetkých troch stupňoch to, že vykonáva najmä základný výskum. Vzájomný vzťah medzi výskumom a vyučovaním má zložitý dialektický charakter.

Je zaujímavé, že značná časť ľudí nemá o tomto vzťahu ani len základné predstavy. Na dobrej univerzitnej katedre je absolútne dominantný práve výskum; jeho úroveň je daná, napríklad počtom kvalitných medzinárodných a domácich projektov (rámcové programy EÚ, projekty VEGA, APVV ap.) a počtom interných doktorandov.

Základným predpokladom je existencia autonómnych výskumných skupín.  Vyučovanie v študijných programoch je odvodené od aktívnej činnosti vo výskume a má teda druhotný charakter. Na technických univerzitách sa výskum vykonáva najmä v laboratóriách. Existencia dobrých laboratórií je teda nevyhnutným atribútom univerzitnej katedry. Prostredníctvom laboratórií uskutočňuje katedra aj absolútne nevyhnutnú spoluprácu s praxou. Vyučovanie musí mať ako podstatnú zložku účasť študentov vo výskume, najmä prostredníctvom semestrálnych prác, diplomových projektov, ako aj v priamej účasti na výskumných projektoch. Absolventi stredných škôl by sa mali zaujímať pri výbere vysokej školy práve o túto stránku činnosti katedry a fakulty.

Autor tohto príspevku má dlhoročné skúsenosti z činnosti v pracovnej skupine akreditačnej komisie a potvrdzujú to aj údaje agentúry ARRA: práve výskum je slabou stránkou väčšiny slovenských univerzít, ktorých počet je absurdne vysoký. Pre ďalší rozvoj je nevyhnutné, aby sa v rámci prebiehajúcej komplexnej akreditácie tento stav radikálne zmenil a aby sa jej výsledok premietol najmä do značne diferencovaného financovania vysokých škôl a rázneho zmenšenia počtu VŠ s názvom univerzita. Tento proces by nemal uniknúť médiám a aj podnikateľskej sfére. Zo známych štatistických údajov je známe, že asi 7 univerzít z celkového počtu asi 30, pokrýva vyše 90 % objemu financií na výskum.

Čitateľov ATP môže tešiť aspoň ten fakt, že väčšina študijných programov z oblasti automatizácie, informatiky, kybernetiky a príbuzných disciplín spĺňa náročné kritériá výskumu. Len na ilustráciu uvádzam príklad Katedry kybernetiky a umelej inteligencie TU v Košiciach, na ktorej pracujem: dvadsať učiteľov a výskumných pracovníkov rieši viac ako dvadsať výskumných projektov, z toho polovicu zahraničných, má dobré laboratóriá, spoločné pracovisko so SAV a na katedre pôsobí 27 interných doktorandov.