W. Ross Ashby

V novembri uplynie 40 rokov od smrti W. Rossa Ashbyho, jedného z klasikov kybernetiky. Ashby sa narodil v roku 1903 a po ukončení štúdia pracoval niekoľko rokov ako klinický psychiater a vyše desať rokov ako výskumník patológ v nemocnici v Northamptone. Do roku 1960 pracoval ako riaditeľ výskumu v nemocnici v Glocestri a ako riaditeľ neurologického inštitútu v Bristole. V roku 1960 odišiel do USA a pracoval ako profesor na Katedre biofyziky a elektrotechnického inžinierstva na univerzite Illinois v Urbana-Champaigne až do roku 1970.

Jeho meno je spojené s homeostatom, elektromechanickým zariadením, ktoré je modelom ultrastabilného systému, ktorý má základné vlastnosti živého organizmu – reagovať na poruchy a udržiavať rovnovážny stav. Homeostat môže modelovať aj iné funkcie mozgu, napríklad učenie a adaptáciu.  Podrobný opis homeostatu je uvedený v Ashbyho prvej knihe Konštrukcia mozgu (Design for a Brain) v ôsmej kapitole. Práve v tejto knihe, možno o niečo menej známej ako jeho Kybernetika (An Introduction to Cybernetics), sa Ashby predstavuje ako pokračovateľ biologického smeru v kybernetike, o čom svedčia aj nadpisy kapitol: Organizmus ako stroj, Ultrastabilita v organizme, Homeostat.

V roku 1956 vydáva slávnu Kybernetiku, v ktorej sformuloval princíp nevyhnutnej variety, vyjadrujúci to, že výkon regulátora nemôže byť väčší ako kapacita oznamovacieho kanálu. Ashby rozšíril platnosť Shannonovej teorémy aj na regulačné obvody; v tých sa pomocou regulácie zmenšuje entropia regulovanej veličiny. Riadiaci systém teda musí byť nie menej zložitý ako systém riadený. Tento princíp môžeme inými slovami formulovať ako princíp adekvátnosti objektu a jeho regulátora a je vyjadrený formuláciou: každý dobrý regulátor musí byť (musí obsahovať) modelom systému.

V knihe definuje a aplikuje pojem varieta, jej prenos a v poslednej tretej časti aplikuje uvedený princíp na reguláciu veľmi rozsiahlych systémov. V záverečnej kapitole uvádza pojem zosilňovač inteligencie, ktorý je istým predvojom umelej inteligencie. Na základe analógií so zosilňovaním inteligencie v mozgu formuluje poznatok, že ak výber (projektovanie) regulátora prebieha po etapách, existuje možnosť, že malý regulátor vytvorený v prvej etape môže viesť k vytvoreniu omnoho väčšieho výsledného regulátora. Čiže intelektuálne schopnosti sa dajú zosilňovať rovnako ako fyzická zdatnosť. Ashby týmito slovami končí knihu, lebo, ako píše, to sú už otázky, ktoré prekračujú rámec úvodu do kybernetiky.