Teória riadenia a umelá inteligencia

Vzťah teórie riadenia (všeobecne kybernetiky ako vedy o riadení) a UI má rôzne aspekty. V poslednom desaťročí sa prehodnocujú mnohé problémy z nových pohľadov. Modelovanie myslenia na počítačoch, prípadne jeho technická realizácia, je dnes aktuálnou otázkou. Prívrženci UI sa domnievajú, že informačná stránka myslenia sa môže realizovať procesmi nefyziologickej povahy. Iní, o nič menšie autority, sa proti tomu ostro ohradzujú. Podľa nich sú informačné procesy neoddeliteľné od fyziologických procesov v mozgu a nemožno ich realizovať na počítačoch.

Nehľadiac na uvedené skutočnosti, vytvorenie mysliacich funkcií v plnom rozsahu asi presahuje súčasné technické možnosti. Väčšia medzera je však v odhalení najmä tvorivých myšlienkových pochodov v mozgu a spôsobov ich formalizácie pomocou metód matematiky a kybernetiky. Ako povedal von Neumann, „jazyk mozgu nie je jazykom matematiky“, čo vyžaduje vytvorenie takého formálneho aparátu, pomocou ktorého bude možné tieto procesy modelovať a opísať. Vytvorením technických možností sa ešte nevyčerpávajú všetky otázky a problémy spojené s vytvorením UI.

Otázkou môže byť, nakoľko je účelné vytvoriť systémy umelej inteligencie.  Sem patria rôzne výskumy na vytvorenie mechanizmov zrakového, sluchového a iného vnímania, rôznych druhov robotov, kyborgov ap.  Problémom UI je aj vykonanie postupnosti rozhodnutí v čase, aby sa dosiahli stanovené ciele. Čiže je to v podstate úloha riadenia. V UI sa skôr hovorí o riešení problému. Avšak vzájomný vzťah medzi riadením a riešením problémov môže byť veľmi zaujímavým predmetom výskumu. Keďže aj UI, aj TR sú skôr dve stránky všeobecnejšieho prístupu k riadeniu, je otázne, prečo sa chápu často ako veľmi rozdielne.

V 50. a 60. rokoch boli tieto oblasti veľmi blízke. Napríklad rozpoznávanie obrazov a reči bolo časťou UI a až neskôr sa z nich stali špecifické oblasti, podobne ako v oblasti adaptívnych a učiacich sa systémov riadenia. V oblasti UI sa viac používali experimentálne prístupy s využitím počítačov, zatiaľ čo v oblasti teórie riadenia sa viac využívali exaktné metódy založené na matematických metódach.

Ukazuje sa, že medzi oblasťou riadenia (inteligentného), ktoré je obsahom najmä teórie automatického riadenia, a strojovým učením, ktoré je rozvíjané najmä v UI, je veľmi zaujímavý a plodný prienik, ktorý môže byť doménou nových smerov interdisciplinárneho výskumu. Práve tam by mohla byť zacielená spolupráca vedcov a inžinierov z obidvoch oblastí.